Počiatky školstva vo Vrbove 

Začiatky kultúrnych dejín každého mesta či dediny úzko súvisia s miestnym kostolom, farou a školou. Spočiatku jedinou vzdelanou osobou v meste či na dedine bol miestny farár a jeho povinnosťou bolo, okrem iných vecí, aj učiť deti miestnych mešťanov. To v plnej miere platilo aj pre Vrbov. A aké boli počiatky školstva vo Vrbove ?

Kedy sa žiaci prvýkrát vo Vrbove posadili do lavíc, to už dnes ťažko zistíme. No bolo to určite veľmi dávno. Veď Vrbov bol od roku 1271 mesto a mesto malo spravidla aj vlastnú školu. Prvé správy o škole vo Vrbove sú zachytené dosť neskoro, vo farskej kronike sa spomína: "23. júla 1690 zhorela spolu s farou, kostolom i školská budova."

V roku 1793 vo svojej správe vtedajší farár uvádza, že po príchode do obce školu našiel vo veľmi zlom stave. Smutné konštatovania na začiatok takejto témy, no podobné osudy postihli miestnu školu niekoľkokrát.

Vzhľadom k tomu, že mesto Vrbov bolo rozdelené na katolíkov, prevážne slovenskej národnosti, a evanjelikov, nemeckej národnosti, aj učenie bolo nejednotné. Evanjelici svoje deti učili prevážne v súkromných domoch až do obdobia školskej reformy Márie Terézie a tolerančného patentu, vydaného jej synom Jozefom II.

V dôsledku tereziánskych reforiem mohla byť v meste iba jedna škola, preto bolo evanjelikom zakázané vyučovať v súkromných domoch a ich deti museli chodiť do spoločnej školy . Neskôr sa evanjelici odvolali na tolerančný patent a začali sa domáhať svojej vlastnej školy. V roku 1792 im bolo povolené zriadiť si vlastnú školu a od tej doby boli vo Vrbove dve samostatné školy.

Na evanjelickej škole pôsobili od jej vzniku ako učitelia Samuel Alexy, Ján Raab, Matej Revik, Jakub Meltzer, D. Roth, K. Roth a Alexander Simon, ktorý v roku 1944 odchádza a tým aj zaniká evanjelická ľudová škola vo Vrbove.

Kráľovské nariadenie zo dňa 27. apríla 1825 nariaďuje obciam udržiavať miestne cirkevné školy v dobrom stave, potrebnými vecami a učebnými prostriedkami ich vystrojiť. Škola mala vtedy jednu učebňu. Počet žiakov sa zvyšoval. V roku 1896 mala škola 44 žiakov, takže v jednej lavici muselo sedieť až osem žiakov. V tom istom období Župný úrad v Levoči vyzval cestou školského inšpektorátu školskú stolicu, aby školskú budovu vo Vrbove, ktorá už ani z hygienického hľadiska nevyhovovala, dala do poriadku. Dôkladnejšej prestavby sa škola dočkala až v roku 1909.

A kto pôsobil vo Vrbove ako učiteľ ?

Škola mala spravidla jedného učiteľa, ktorý bol zároveň aj miestnym organistom a aj zbormajstrom kostolného spevokolu.

V rokoch 1691 - 1693 pôsobil ako učiteľ František Dvornický. Od roku 1699 pôsobil Martin Gabalius. Ďalšími učiteľmi, ktorí pôsobili vo Vrbove, boli Martin Szkoko, Andrej Ochs, Michal Zwanciger

V rokoch 1746 - 1776 bol učiteľom vo Vrbove Michal Fridmanský, rodák zo Spišského Podhradia. Bol dobrým matematikom a hudobníkom.

V roku 1836 prichádza do Vrbova ako učiteľ Pavol Beler. Pôsobil ako učiteľ vo Vrbove do 1. júla 1895, teda 59 rokov. Učiteľský diplom získal už v roku 1826. Do dôchodku odchádza po 66-ročnom učiteľskom pôsobení! Dňa 30. apríla 1891 dostal za svoju dlhoročnú učiteľskú činnosť vysoké vyznamenanie od cisára Františka Jozefa. Pri tejto príležitosti bol vyzvaný kráľovským zemským inšpektorom Dr. Jozefom Hajnóczim, aby napísal svoj životopis. Pavol Beler zomrel 13.júna 1898. Bol pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho nástupcom bol Ján Schmogner, ktorý tu pôsobil do roku 1912. Po ňom nastúpil Pavol Haňur, bol miestnym učiteľom až do roku 1934.

Vyučovací jazyk sa určoval podľa toho, akou rečou sa rozprávalo v tej ktorej obci, alebo podľa toho, ktorá národnostná skupina mala v obci rozhodujúce slovo. Vyučovacím jazykom v 1. polovici 19. storočia bol jazyk nemecký a jazyk slovenský. V roku 1879 vychádza zákon, ktorým bolo nariadené zaviesť maďarčinu aj do ľudových škôl s iným vyučovacím jazykom. Aj pri obsadzovaní učiteľských miest sa dávala prednosť tým učiteľom, ktorí ovládali maďarčinu. Od roku 1882 bola odňatá možnosť získať učiteľský diplom tým učiteľom, ktorí neovládali maďarský jazyk. Maďarizácia vyvrcholila prijatím tzv. Apponyiho zákonov zo 6.júna 1907. Týmito zákonmi bolo nariadené učiteľom, aby u svojich žiakov "vypestovali maďarského, sebavedomého vlasteneckého ducha." Až do roku 1918 sa náboženstvo vyučovalo v nemeckom a čiastočne aj v slovenskom jazyku.

Dozor nad školou mala cirkevná školská stolica, v právomoci ktorej bolo voliť učiteľov, určovať im platy, dozerať na kvalitu vyučovania a dochádzku žiakov a starať sa o materiálne vybavenie školy.

 

Školstvo od roku 1948 do výstavby novej budovy 

Ďalšie zmeny v oblasti školstva nasledujú v roku 1948. Podľa zákona z 21. apríla 1948 je zavedená deväťročná školská dochádzka. Mení sa i názov školy, z ľudovej na štátnu. A predovšetkým je vypracovaný nový učebný plán a učebné osnovy. Výchova a vzdelávanie je podriadené komunistickej ideológii.

V školskom roku 1948/49 bolo zapísaných 123 žiakov, škola bola stále trojtriedna.

K ďalším organizačným zmenám došlo v roku 1953, kedy podľa školského zákona sú zriadené osemročné stredné školy s nadstavbou troch výberových tried, ktoré prevzali výchovno - vzdelávacie úlohy bývalých gymnázií.

V školskom roku 1953/54 bolo v škole zapísaných 136 žiakov, škola bola trojtriedna, neskôr štvortriedna s dvojzmenným vyučovaním.

Presídlením obyvateľov z Blažova, Ruskinoviec a Ľubických Kúpeľov do Vrbova počet školopovinných detí vzrástol. Od 1. septembra 1955 bola aj vo Vrbove zriadená Osemročná stredná škola. ONV v Kežmarku opravil ubytovne po robotníkoch pre potreby školy a urobil v nich triedy pre 6. a 7. ročník. 8. ročník pre malý počet žiakov v tomto školskom roku nebol zriadený.

V školskom roku 1956/57 školu navštevovalo 307 žiakov. Riaditeľom školy bol Ján Fetko, zástupcom Ján Korheľ a desaťčlenný učiteľský kolektív. Na konci školského roka sa v ôsmom ročníku vykonávali záverečné skúšky.

K ďalším organizačným zmenám v školstve dochádza na základe školského zákona zo dňa 15. decembra 1960. Povinná školská dochádzka trvá od 6 do 15 rokov. Osemročné stredné školy sa zmenili na základné deväťročné školy. Menia sa aj učebné plány.

V školskom roku 1961/62 sa mení názov školy na Základná deväťročná škola vo Vrbove. V dvanástich triedach je zapísaných 386 žiakov. Riaditeľom školy bol Ján Korheľ, zástupcom Jozef Žemba a učiteľský kolektív mal 11 členov. V tomto školskom roku sa započalo s výstavbou novej školskej budovy. Tá bola dokončená v roku 1963, a to už je nová história školstva vo Vrbove.

Kópia listiny mestských práv udelených kráľom Štefanom V. v roku 1271 pre spišských Sasov. Na základe nej sa Vrbov stal mestom. No a mesto môže byť bez školy? Skôr či neskôr aj vo Vrbove musela byť škola.

Koncom 19. a začiatkom 20 storočia prebiehala v celom Uhorsku silná maďarizácia. Nevyhla sa jej ani vrbovská škola. Aj tu sa od malička učili deti v neprirodzenom maďarskom jazyku a v ňom sa viedla aj školská dokumentácia.

20. storočie. V popredí pred kostolom stojí budova rímsko-katolíckej ľudovej školy vo Vrbove

A o niečo neskôr tá istá budova po rekonštrukcii. Je zdvihnutá o jedno poschodie (dnes budova pošty).,

Vrbovskí Nemci mali vlastnú školu. Na Zadnej ulici stála budova Evanjelickej štátnej ľudovej školy Vo Vrbove, kde sa učilo po nemecky.

Druhá svetová vojna kruto zasiahla do života ľudí. Mnohí z nich nemali možnosť chodiť do školy. A tak po vojne si museli dopĺňať vzdelanie aj takýmto spôsobom.

Prehľad pôsobností riaditeľov

por. cislo	roky	meno
1.	1962 - 1966	Ján Korheľ
2.	1966 - 1990	Jozef Žemba
3.	1990 - 1991	Mgr. František Hanáček
4.	1991 - 2002	Mgr Daniela Zummerová
5.	2002 - 2005	Ing. Milena Pitoňáková
6.	2006 - 2016	Ing. Jozef Bernát
7.	2016 -	Mgr. Patrícia Balážová

 

 

Z histórie našej školy. 

Na prelome 50-tych a 60-tych rokov vzdelávanie v našej obci poskytovala základná deväťročná škola, ktorá pozostávala zo štyroch starých, čiastočne nevyhovujúcich budov. Tieto sa nachádzali na rôznych miestach obce. Najmä od roku 1955, kedy do našej obce sa prisťahovala časť obyvateľov zo zaniknutých obcí Blažov, Ruskinovce a Ľubické Kúpele, sa zvýšil počet žiakov a stará škola už nestačila kapacitne i morálne. Najmä na prvom stupni sa muselo učiť na dve zmeny.

Začiatkom 60-tych rokov sa preto začalo s výstavbou novej modernej školy. Bola spracovaná dokumentácia, vybraná lokalita a stanovený investor. Zaujímavosťou bolo, že ako lokalita novej školy bol schválený močiarovitý pozemok, kde predtým rástla iba šachorina. Dôsledky tohto rozhodnutia cítime aj dnes.

Samotné stavebné práce započali na jeseň 1961. V zimných mesiacoch sa nabíjalo do zeme 264 betónových pilónov, na ktorých stoji naša škola. Na jar sa začalo so samotnou výstavbou. Podľa plánu mala byť škola skolaudovaná 26. novembra 1962, teda rok od začiatku výstavby. No termín výstavby stavebné organizácie nedodržali a naša škola bola dokončená až o niekoľko mesiacov neskôr, vo februári 1963.

11. február 1963 bol tým dátumom, kedy nastala v našej obci historická udalosť - bola slávnostne otvorená budova našej školy. Za účasti predstaviteľov obce, okresného odboru školstva, Pozemných stavieb, riaditeľov okolitých škôl a zástupcov rodičov žiakov, bola budova odovzdaná do užívania.

O niekoľko dní v nej zasadlo do lavíc 359 spokojných žiakov. Z tohto počtu bolo 119 žiakov dochádzajúcich z okolitých obcí a 26 detí rómskeho pôvodu.

Nová škola mala 14 tried, špeciálnu učebňu, riaditeľňu, zborovňu a niekoľko kabinetov. Stála 2 400 000 korún.

V školskom roku 1963/1964 začal svoju činnosť na našej škole detský folklórny súbor Tatranka, ktorý počas svojho pôsobenia preslávil našu školu ďaleko za hranicami obce i regiónu.

V školskom roku 1964/1965 boli z bývalej kancelárie a miestnosti, ktoré slúžili robotníkom pri výstavbe školy, urobené školské dielne pre technickú výchovu chlapcov i dievčat.

Už v tomto roku sa prejavili dôsledky výstavby školy v tejto lokalite. V čase veľkých dažďov bolo okolie školy zaplavované, voda prenikala aj do dolných šatní a do kotolne, odkiaľ sa musela vyčerpávať aj po celé noci. V dôsledku toho bolo vykonané odvodnenie školy a regulácia potoka.

15. marca 1966 došlo k organizačnej zmene, z funkcie riaditeľa odišiel pán Ján Korheľ a na jeho miesto nastúpil Jozef Žemba.

V školskom roku 1966/67 sa začalo s prácami oplotenia celého školského areálu. Bol premiestnený a oplotený aj školský pozemok. Žiaci na jeseň sa zúčastnili zberu zemiakov na miestnom JRD. Za zber v rámci vyučovania zarobili pre školu 13 400 korún. Na škole pracovali tieto záujmové krúžky : tanečno-spevácky - vedúci p. Chamillová a p. Sinčák, fotografický - p. Žemba, radistický - p. Kočner a krúžok šikovných rúk - p. Maitnerová. V priebehu roka 1967 boli do našej obce premiestnení rómski občania z Podhoran. Preto v školskom roku 1967/1968 bola zriadená samostatná rómska trieda s 18 žiakmi.

Údržbe školy i školskému pozemku bola venovaná sústavná pozornosť. V roku 1970 bolo vykonané natretie okien a dverí na celej škole. Vybudovali sa aj ihriská a pokračovalo sa v úprave okolia školy. V školských dielňach sa upravila miestnosť pre základy varenia a nalepilo sa linoleum do miestnosti pre vyučovanie dielenských prác.

V roku 1971 sa žiaci našej školy aktívne zapojili do osláv 700. výročia udelenia mestských práv obci Vrbov. Žiaci pod vedením svojich učiteľov zorganizovali historický sprievod obcou, predstavujúci jednotlivé cechy, ktoré pôsobili v obci. Sprievod sa veľmi vydaril a občanom sa páčil.

V tomto školskom roku začal pracovať na škole bábkarsky krúžok "Lupienok" pod vedením p. učiteľky Kapráňovej. K 100. výročiu narodenia Ľ. Podjavorinskej a 150. výročiu narodenia Janka Kráľa boli usporiadané recitačné súťaže.

Školský rok 1971/1972 bol poznamenaný veľkou chrípkovou epidémiou. Vo veľkej miere sa podieľala na 24 634 vymeškaných hodinách. No s dochádzkou boli problémy počas celého školského roka. U rómskych žiakov sa zvýšil počet neospravedlnených hodín. Spolu dosiahli 2884 neospravedlnených hodín. Celkom bolo uskutočnených 153 pohovorov s rodičmi, podaných 76 upozornení a 14 trestných oznámení.

Školský rok 1974/1975 sa niesol v duchu osláv 30. výročia SNP a 30. výročia oslobodenia našej vlasti spod fašistickej poroby. Žiaci našej školy, pionieri, sa zúčastnili výletu, na ktorom položili vence k pomníkom v Kremničke, Nemeckej a Banskej Bystrici. Navštívili aj múzeum SNP v Banskej Bystrici. V rámci verejnoprospešných prác žiaci vysadili 24 200 lesných stromčekov, 10 ovocných stromčekov a 40 kríkov.

V školskom roku 1975/1976 bolo dobudované hádzanárske ihrisko, boli tam osadené bránky a dokončená prekážková dráha. Žiaci sa starali o okolie školy, školskú záhradu a miestny park. Na škole pracovali tieto krúžky : Tatranka - p. Chamillová, požiarnický - p. Pastorek, zdravotnícky - p. Hreusova, p. Žembová, bábkarsky - p. Kapráňová, strelecký - p. Bednár, športový - p. Longová, p. Zibura, technický - p. Kočner, krúžok svetonázorovej výchovy - p. Kočner a prírodovedný - p. Kaprálová.

V školskom roku 1976/1977 počet žiakov v škole dosiahol 411, z toho 207 dievčat. Bol to najvyšší počet žiakov v histórii našej školy. Celkom na škole bolo 15 tried.

V školskom roku 1978/1979 bola na škole uskutočnená komplexná krajská inšpekcia. Inšpekcia nezistila podstatnejšie nedostatky a konštatovala dobrú pripravenosť našej školy vo výchovno-vzdelávacom procese.

Školský rok 1979/1980 sa niesol v duchu príprav na Československú spartakiádu. Najmladší žiaci, v počte 20, nacvičovali pod vedením p. učiteľky E. Kriššákovej, staršie žiačky cvičila p. Longová, pomocníčka p. Dubjelová, starší žiaci cvičili pod vedením p. Gállovej. Cvičenci vystúpili na okrskovej spartakiáde v Kežmarku a okresnej spartakiáde v Poprade.

Od 1. septembra 1980 vstúpila v platnosť nová koncepcia vzdelávania. Jej najmarkantnejším znakom bola zmena z deväťročných na osemročné základné školy a preradenie 5. ročníka na druhý stupeň základnej školy.

V júni 1981 navštívili našu školu pracovníci ministerstva školstva a uskutočnili pohovor s vyučujúcimi 5-tych tried o výsledkoch uplatňovania novej koncepcie.

V nasledujúcich školských rokoch sa sledovala táto koncepcia na postupujúcich žiakoch až do šk. roku 1983/1984, kedy títo bývalí piataci ukončili školskú dochádzku, a s prijatými závermi bola ukončená obsahová prestavba čsl. školstva.

Školský rok 1984/1985 sa opäť niesol v znamení nácvikov na Československú spartakiádu. Celkom bolo zapojených do nácviku 116 žiakov, ktorí nacvičovali 5 skladieb.

V tomto školskom roku navštívili našu školu žiaci 4.základnej školy v Litoměřiciach. Na besedách sa oboznámili s prácou našich žiakov a bola nadviazaná družobná spolupráca medzi oboma školami.

Prvýkrát bol uskutočnený lyžiarsky výcvik žiakov 7. ročníkov a plavecký výcvik žiakov 3. ročníka v ZŠ Ľubica.

V školskom roku 1986/1987 bol na školskom pozemku vybudovaný skleník. Náklady na jeho výstavbu boli 6 000 korún. Cez školské prázdniny sa uskutočnil náter okien a radiátorov.

V dňoch 9.11. - 20.11.1987 bola na našej škole uskutočnená komplexná inšpekčná previerka. Uskutočnili sa písomné previerky formou IDT zo slovenského a ruského jazyka, matematiky, fyziky a brannej výchovy. Úspešnosť výsledkov zo slovenského jazyka hodnotila inšpekcia ako dobré. Nedostatky v matematike a fyzike boli rozobrané na pracovnej porade PK a MZ. Kladne bola hodnotená celková úroveň brannej výchovy u žiakov.

Školský rok 1989/1990 aj na našej škole odrážal politickú a spoločenskú situáciu vtedajšieho Československa. Po udalostiach zo 17. novembra 1989 v Prahe nastáva prudká politická zmena. Zmeny sa prejavujú aj v školstve. Nastáva proces demokratizácie. Po prvýkrát v dejinách školstva si môžu kolektívy učiteľov demokraticky zvoliť zo svojich radov riaditeľa školy a jeho zástupcu. V januári 1990 sa uskutočnili voľby riaditeľa našej školy. Novým riaditeľom sa stal František Hanáček. Vo funkcii zástupkyne riaditeľa zostala aj naďalej pani Elena Schmognerová. Tieto spoločenské zmeny nešli na úkor kvality vzdelávania žiakov.

1. mája 1991 súbor Tatranka vystupoval pred 3000 publikom v Ľubici. Išlo o pokojnú protestnú akciu obyvateľov, ktorých násilne vysťahovali pred 40-tími rokmi z dedín Ľubické Kúpele, Ruskinovce a Blažov. Akcia mala veľký ohlas, vysielal ju rozhlas i televízia.

V júni 1991 sa konali voľby nového riaditeľa školy a jeho zástupcu. Do funkcie riaditeľky školy bola zvolená pani učiteľka Daniela Zummerová a do funkcie zástupkyne bola zvolená pani Ema Kriššáková.

Od začiatku roka 1991 prešla škola z právomoci miestneho národného výboru do kompetencie Okresnej školskej správy v Poprade. Aj národné výbory sa zmenili na obecné úrady.

Školský rok 1996/1997 začal netradične. Obec oslavovala 725 výročia udelenia mestských práv. Žiaci našej školy sa aktívne zapojili do alegorického sprievodu obcou, predstavujúc jednotlivých remeselníkov, ktorí pôsobili v našej obci.

V roku 1997 bola prijatá nová koncepcia školstva. Bol obnovený deviaty ročník základnej školy. V našej škole, z priestorových i organizačných dôvodov, sme prvýkrát mali deviaty ročník až v školskom roku 2000/2001apríla 2004 naša škola získala právnu subjektivitu. Zároveň bolo vyhlásené výberové konanie na funkciu riaditeľa školy. V júni 2004 sa uskutočnilo výberové konanie a novou riaditeľkou našej školy sa stala Ing. Milena Pitoňáková.

Učitelia, ktorí v našej škole pôsobili dlhší čas 

Bednár Ján, Bednárová Marta, Burkovičová Anna, Gajdzíková Mária, Gállová Anna, Halčínová Ivana, Hanigovský Peter, Chamillová Marta, Chlebová Marta, Chlebový Pavol, Kapraňová Rozália, Kriššáková Ema, Kočner Igor, Kurucová Elena, Longová Elena, Pastorek Ján, Pitková Eleonóra, Smognerová Elena, Zemančíková Alžbeta, Zemčáková Terézia, Žemba Jozef, Žembová Amália, Zummerová Daniela